26.7.
2019
Praktická kryptológia 30
Asymetrické šifrovanie
Kto z nás by nepoznal svetoznámu skratku RSA, ktorá vznikla spojením prvých písmen priezvisk autorov tzv. kryptosystému verejného kľúča (Public Key). Boli to práve Ronald Rivest, Adi Shamir a Loenard Adleman, ktorí v roku 1977 navrhli systém, pracujúci s dvoma navzájom závislými kľúčmi – verejným a súkromným. Verejný kľúč je používaný na šifrovanie údajov a súkromný na ich dešifrovanie. Princípom algoritmu RSA je faktorizácia, resp. rozklad veľmi veľkého celého čísla (integer) na súčin dvoch veľkých prvočísel (primes). Pomocou týchto dvoch prvočísiel a verejného kľúča je možné ľahko až triviálne vypočítať súkromný kľúč. Výpočet súkromného čísla iba zo samotného verejného kľúča bez znalosti prvočísiel je však v súčasnosti výpočtovo nerealizovateľný.
26.7.
2019
Praktická kryptológia 29
Rivestové šifry
Šifry označované spoločnou skratkou RC (Rivest‘s Ciphers, resp. Ron‘s Code) boli vyvinuté Američanom Ronaldom L. Rivestom, ktorý je okrem iného autorom algoritmov MD a takisto spoluautor najznámejšieho kryptosystému RSA (rsa.com), ktorý využíva pár verejného a súkromného kľúča. Šifry RC1 a RC3 neboli nikdy reálne použité, no ich varianty RC2, RC4, RC5 a RC6 si našli široké uplatnenie. Šifra RC4 bola až do jej definitívneho prelomenia (rok 2015 – RFC 7465) najrozšírenejšou prúdovou šifrou používanou v prostredí Internetu.
21.6.
2019
Praktická kryptológia 28
HMAC
Mechanizmus autentifikácie obsahu správ pomocou symetrických kľúčov a kryptografických hašovacích funkcií (Keyed-Hash Message Authentication Code) je detailne popísaný v správe RFC 2104 z februára 1997 a takisto v dokumente FIPS PUB 198-1, ktorý bol publikovaný o pár rokov neskôr v júli 2008. HMAC je rozšírením, resp. špecifickým typom konštrukcie výpočtu autentifikačného kódu (kontrolného súčtu) správ, pri ktorom sa využíva niektorá zo schválených kryptografických hašovacích funkcií (v súčasnosti napr. SHA-256, SHA-3...) v kombinácii so zdieľaným tajným kľúčom.
30.5.
2019
Praktická kryptológia 27
SHA-2, SHA-3
Týmto článkom ukončíme tému, v rámci ktorej sme sa venovali základným hašovacím algoritmom. Túto oblasť však ešte úplne neuzavrieme. K hašovacím algoritmom sa určite vrátime a to v súvislosti s ich praktickým využitím. Dnes si teóriu doplníme o skrátený popis algoritmov SHA-2 a SHA-3. Tie sú nasledovníkmi algoritmu SHA-1, ktorý bol preukázateľne prelomený a jeho použitie sa už neodporúča.
23.3.
2019
Praktická kryptológia 26
Hašovacie nástroje
V tejto časti seriálu si v stručnosti predstavíme dva známe a veľmi často používané kryptografické nástroje, ktoré okrem iného ponúkajú možnosť výpočtu resumé správ, resp. hašov. Prvým z nich je robustný kryptografický nástroj OpenSSL s veľmi širokými možnosťami použitia, ktoré sa netýkajú iba výpočtu hašov. Druhým je jednoduchá utilita md5sum, ktorej použitie je diskutabilné, avšak napriek tomu stále rozšírené. V oboch prípadoch ide o nástroje, s ktorými pracujeme prostredníctvom príkazov zadávaných v rámci terminálu. To im však neuberá na sile, práve naopak, ponúka možnosť jednoduchej a veľmi efektívnej práce bez potreby fungovania plnohodnotného desktopu a jeho grafického rozhrania.
5.3.
2019
Praktická kryptológia 25
Hašovacie konštrukcie
V prípade, že sa rozhodneme hlbšie si naštudovať základy hašovacích algoritmov MD a SHA, určite sa stretneme s pojmami ako Merkle–Damgårdová, resp. Wide-Pipe konštrukcia. Pomocou nich sa za použitia jednosmernej kompresnej funkcie F vytvárajú kryptografické hašovacie funkcie odolné voči vzniku kolízií. Merkle–Damgårdovú konštrukciu popísal v roku 1979 Američan Ralph Merkle pričom v roku 1989 ju nezávisle potvrdil Dán Ivan Damgård. Jej princípom je rozdelenie vstupnej správy (objektu) na bloky, ktoré sú v predpísanej závislosti postupne spracované jednosmernou kompresnou funkciou. Dôležité je pritom zarovnanie a doplnenie blokov o dĺžku pôvodnej správy, ktoré je označované ako Merkle–Damgårdové zosilnenie (strenghtening).
5.3.
2019
Praktická kryptológia 24
Resumé správ
V tejto časti seriálu si vo veľmi skrátenej forme predstavíme tzv. resumé správ (message digest), ktoré mnohí z nás poznajú pod familiárnejším názvom haš (hash). Haše sú textové reťazce pevne stanovej dĺžky, ktoré jednoznačne identifikujú obsah správy, z ktorej boli vytvorené. Vznikajú pomocou jednosmerných hašovacích funkcií, ktorých vstupom sú správy (objekty) ľubovoľnej veľkosti, a ktorých výstupom sú jedinečné haše závislé na každom bite spracovávaných správ. To znamená, že aj nepatrná zmena jediného bitu správy zapríčiní rozsiahlu zmenu vypočítaného hašu. Ide o tzv. avalanche efekt, ktorého dôsledkom je podstatná zmena hašu vypočítaného z dvoch rozdielnych aj keď veľmi podobných správ. Haše sa využívajú na rôzne účely ako napr. na kontrolu integrity správ (MAC), výpočet kontrolných súčtov, ďalej k porovnávaniu, vyhľadávaniu, indexovaniu (hašovacie tabuľky), na tvorbu digitálnych podpisov a v mnohých ďalších prípadoch.
31.1.
2019
Praktická kryptológia 23
LSB-steganografia
Steganografia využívajúca zmenu LSB je jednou z jej najrozšírenejších aj keď najjednoduchších a v určitých prípadoch ľahko identifikovateľných foriem. Ide o techniku, pri ktorej utajovaný obsah skrývame do krycích súborov pomocou zmeny tzv. najmenej významových bitov, resp. bitov nachádzajúcich sa úplne vpravo (most right bit). Pointou tejto foriem steganografie je neschopnosť ľudských očí, resp. uší, rozoznávať minimalistické zmeny v podaní obrazových či zvukových informácií reprezentovaných v ich digitálnej podobe. Informácie je takisto obtiažne analyzovať strojovo pretože nedochádza k významným zmenám obrazu ani zvuku. Aplikovateľné sú však rôzne druhy diferenciálnej analýzy alebo viaceré formy vysokosofistikovaných analýz založených na skúsenostných databázach, umelej inteligencii či detekcii odchýliek od normálu.
10.12.
2018
Praktická kryptológia 22
Steganografia
Gustavus J. Simmons v roku 1983 definoval tzv. väzenský problém (The prisoner’s problem), ktorého hlavnými aktérmi sú väzni Alica a Bob. Tí chcú zosnovať plán úteku k čomu nevyhnutne potrebujú vzájomne komunikovať a vymeniť si príslušné detaily. Sleduje ich však dozorkyňa Eva, ktorá väzňom síce umožní komunikovať, avšak akonáhle zistí, že komunikácia prebieha šifrovane, zastaví ju. Alica a Bob teda môžu komunikovať, no správy nesmú šifrovať. Väzenský problém je klasickým príkladom aplikácie steganografie (gr. steganós-skrytý, gráphein-písať), ktorej prioritnou úlohou nie je údaje šifrovať, ale skryť.
10.12.
2018
Praktická kryptológia 21
CAST prakticky
Túto časť seriálu venujeme praktickej ukážke využitia algoritmu CAST k šifrovaniu údajov. Urobíme tak v rámci nástroja implementujúceho tzv. steganografiu, ktorú sme si spomínali v úvode tohto seriálu. O samotnej staganografii si povieme viac v nasledujúcich článkoch. Dnes sa zameriame na opis jedného z mnohých steganografických nástrojov s názvom Steghide (steghide.sourceforge.net). Ten okrem iných podporuje aj algoritmus CAST a to obe jeho varianty.
11.10.
2018
Praktická kryptológia 20
CAST6
V tomto článku seriálu si predstavíme odvodený variant algoritmu CAST označovaný ako CAST-256, resp. CAST6. Tento Kanadský algoritmus bol jedným z adeptov prihlásených do súťaže o výber nového šifrovacieho štandardu AES. Rovnako ako v prípade CAST5 ide o štandardnú symetricko-substitučno-permutačnú blokovú šifru založenú na Feistelovej sieti. CAST6 je priamym rozšírením pôvodnej šifry CAST5 tzn. má s ňou mnoho spoločných čŕt. Hlavným rozdielom je použitie tzv. štvor-iterácií (quad-rounds) a oktáv (octave), ktoré sa aplikujú v 12-tich iteráciách (rundách). CAST6 pracuje so 128-bitovými blokmi spracovávaných údajov a podporuje variabilnú dĺžku kľúčov z množiny (128, 160, 192, 224, 256) bitov. Algoritmus spĺňa všetky požadované kryptografické vlastnosti vrátane SAC, BIC, absencie slabých šifrovacích kľúčov a podobne.
25.9.
2018
Praktická kryptológia 19
CAST
V tejto časti seriálu si začneme predstavovať ďalší zo symetrických šifrovacích algoritmov s názvom CAST. Skratka CAST vznikla spojením počiatočných písmen mien autorov algoritmu, ktorými sú Kanaďania Carlisle Adams a Stafford Tavares. Algoritmus vyvinuli v roku 1996 a podrobne popísali v RFC 2144 (máj 1997). Má dva varianty a to CAST-128 označovaný ako CAST5 a odvodený (derived) CAST-256 označovaný ako CAST6 (RFC 2612 z júna 1999). V oboch prípadoch ide o štandardné symetrické substitučno permutačné blokové šifry založené na Feistelovej sieti.
13.7.
2018
Praktická kryptológia 18
Kontajnery a súbory s kľúčmi
Touto časťou seriálu ukončíme tému, v rámci ktorej sme sa venovali praktickej aplikácii šifrovania pevných diskov a diskových oblastí. Popíšeme si jeden z viacerých spôsobov šifrovania kontajnerov a takisto si ukážeme ako používať súbory s kľúčmi. Kontajnerom je v tomto konkrétnom prípade súbor určenej veľkosti, ktorý bude obsahovať zašifrované údaje. Jednou z výhod použitia kontajnerov je ich možný presun napr. na USB kľúč, prenos a sprístupnenie na inom počítači. Pri dodržaní špecifických podmienok možno dokonca kontajnery spracovávať aj na iných platformách. V závere článku si predstavíme tzv. súbory s kľúčmi (keyfiles), ktoré sú inou formou autentifikácie. Ich presunom na USB kľúč, čipovú kartu, resp. iné úložné médium vytvárame tzv. tokeny. Tie umožňujú pracovať so zašifrovanými údajmi bez nutnosti ručného zadávania hesla.
10.7.
2018
Praktická kryptológia 17
Šifrovanie diskových oblastí
Tento článok bude voľným pokračovaním predošlej časti seriálu, v ktorej sme sa venovali šifrovaniu pevných diskov. Zameriame sa na niektoré významné detaily a uvedieme si význam nástrojov a procedúr, ktoré sme použili pri šifrovaní. Okrem detailnejšieho popisu šifrovacieho procesu uvedieme nevýhody, ktoré sú spojené so šifrovaním úložných médií.
16.5.
2018
Praktická kryptológia 16
XTS FDE
V tejto časti seriálu si ukážeme postup manuálnej aktivácie šifrovania diskových oblastí, resp. celých pevných diskov (Full Disk Encryption). Ako obvykle nebudeme zachádzať do detailov, ktoré by ďaleko presiahli rozsah tohto článku. Šifrovacím algoritmom bude Serpent, avšak jeho prípadná zmena nijako neovplyvní výsledný produkt. Šifrovací mód bude XTS s príslušnými parametrami. V našom prípade nebudeme šifrovať úplne celý disk, tzn. nevyužijeme vlastnosti UEFI ale budeme pracovať s dnes už zastaralým BIOSom. Na inštaláciu použijeme distribúciu Xubuntu 16.04, konkrétne jej obraz xubuntu-16.04.4-desktop-amd64.iso.
16.4.
2018
Praktická kryptológia 15
Šifrovacie módy
Bezpečnosť, no takisto aj výkonnosť a efektivita moderných kryptografických algoritmov závisí nielen na samotnom šifrovacom algoritme, ale aj na šifrovacom móde (procese), pomocou ktorého je otvorený text transformovaný na šifrovaný text. V uvedenom procese má nezanedbateľnú úlohu najmä paralelné spracovanie, ktoré možno s výhodou aplikovať najmä v prípade moderných paralelných procesorov (CPU), resp. grafických procesorov (GPU). Tie ťažia zo svojej natívnej paralelnej architektúry čím dokážu veľmi efektívne nahradiť prácu hlavného procesora. Je známe, že NIST prijal ako AES štandard algoritmus Rijndael. Pri popise šifrovacích módov a konkrétnejšie módu XTS však nemusíme hovoriť iba o algoritme AES Rijndael, ale aj o nami prezentovanom algoritme Serpent a takisto o ďalších algoritmoch, ktoré okrem štandardných módov akými sú CBC či ECB, dokážu pracovať aj v móde XTS.
8.3.
2018
Praktická kryptológia 14
Serpent
V tejto časti seriálu sa vrátime k teórii a popíšeme si algoritmus Serpent. Ten bol jedným z piatich úspešných finalistov súťaže o nový šifrovací štandard (AES), ktorý mal nahradiť dovtedy používaný DES (3DES). Jeho autormi sú Angličan Ross Anderson, Izraelčan Eli Biham a Nór Lars Knudsen. Tí sa pri vývoji šifry zamerali na paralelné hardvérové spracovanie a vysokú bezpečnosť a to na úkor rýchlosti. Práve pomalšia rýchlosť v porovnaní s algoritmom Rijndael bola dôvodom prečo sa šifra Serpent v súťaži AES umiestnila na druhom mieste. Autori však jasne konštatovali, že Serpent bola prinajmenšom rovnako rýchla, resp. rýchlejšia šifra ako DES a zároveň bola omnoho bezpečnejšia ako 3DES a takisto bezpečnejšia ako šifra Rijndael. Autori určite vedeli o čom hovorili pretože boli zároveň autormi viacerých úspešných kryptoanalytických metód. Algoritmus uvoľnili pod GPL licenciou, tzn. ktokoľvek ho môže implementovať či už na hardvérovej, resp. softvérovej úrovni.
28.2.
2018
Praktická kryptológia 13
Twofish prakticky
V tejto časti seriálu sa na chvíľu prestaneme venovať teórii a predstavíme si dve veľmi podobné aplikácie, ktoré okrem iných implementujú aj algoritmus Twofish, o ktorom sme písali v predošlých častiach seriálu. Nami vybrané aplikácie nie sú prioritne určené na spracovávanie jednotlivých súborov aj keď to principiálne umožňujú. Zameriavajú sa však najmä na prácu s tzv. kontajnermi, ktoré sú určené na uloženie viacerých súborov či zložiek. Okrem správy kontajnerov umožňujú spracovávať oblasti pevných diskov (volumes), resp. celé pevné disky.
12.1.
2018
Praktická kryptológia 12
Funkcie algoritmu Twofish
Tento článok bude pokračovaním témy, v rámci ktorej sa venujeme algoritmu Twofish. Tentoraz sa zameriame na funkcie, resp. základné stavebné bloky algoritmu, pomocou ktorých dochádza k transformácii otvoreného textu na šifrovaný a späť. Zopakujme, že algoritmus je založený na Feistelovej sieti. Na šifrovanie aj dešifrovanie sú použité tie isté operácie pričom jednotlivé sub-kľúče sú aplikované v inverznom poradí a bitové posuvy sú v schéme umiestnené na odlišných pozíciách. Tie isté operácie sú aplikované 16 krát v tzv. iteráciách (rundách), ktoré spolu vytvárajú doposiaľ neprelomenú šifru.
12.1.
2018
Praktická kryptológia 11
Twofish
V tomto článku sa začneme venovať ďalšiemu zo symetrických šifrovacích algoritmov, ktoré navrhol Bruce Schneier spolu s jeho spolupracovníkmi. Ide o nelicencovaný algoritmus Twofish, ktorý bol podobne ako Blowfish uvoľnený v nepatentovanej forme s voľne šíriteľným zdrojovým kódom. Twofish sa spolu s ďalšími šifrovacími algoritmami zúčastnil programu AES (1997) inštitútu NIST, ktorý ako vieme v závere uprednostnil algoritmus Rijndael. Napriek skutočnosti, že algoritmus Twofish nebol víťazom súťaže, je rovnako dobre použiteľný a doposiaľ nebol prelomený. Šifra bola jednou z 5-tich finálnych šifier pričom splnila všetky podmienky stanovené inštitútom.
31.10.
2017
Praktická kryptológia 10
Blowfish
Týmto článkom sa vrátime k teórii a budeme sa venovať ďalšiemu zo symetrických šifrovacích algoritmov s názvom Blowfish. Tento algoritmus je tzv. Feistelového typu, pri ktorom sa šifrovanie a dešifrovanie údajov uskutočňuje pomocou symetrickej štruktúry nazývanej Feistelová sieť. Jej výhodou je to, že šifrovanie aj dešifrovanie možno vykonať veľmi podobným, resp. úplne identickým postupom, ktorého jediným rozdielom je reverzia kľúčového plánu (key schedule). Ďalšou charakteristikou algoritmov vychádzajúcich z Feistelovej siete je viacnásobná iterácia šifrovacej funkcie, ktorú nazývame aj tzv. rundová funkcia.
17.10.
2017
Praktická kryptológia 9
AES prakticky
V tejto časti seriálu si predstavíme niekoľko viac či menej známych Linuxových nástrojov určených na praktickú realizáciu šifrovania/dešifrovania údajov s využitím algoritmu AES. V úvode si popíšeme tzv. CLI (Command Line Interface) nástroje spúšťané a konfigurované z príkazového riadku (shell) Linuxu. Následne si predstavíme jeden z mála tzv. GUI frontendov, ktorý okrem iného implementuje aj šifrovací algoritmus AES.
11.8.
2017
Praktická kryptológia 8
AES operácie
V tejto časti seriálu si popíšeme operácie vykonávané v procese šifrovania otvoreného textu pomocou šifry Rijndael. Konkrétne ide o operácie SubBytes, ShiftRows, MixColumn a AddRoundKey, ktoré sa aplikujú v Nr-1 iteráciách. V poslednej iterácii Nr absentuje jedna operácia a to MixColumns. Počet iterácií Nr je závislý na dĺžke použitého kľúča Nk, pričom v každej iterácii sa spracováva príslušný stav (state) s využitím samostatného, tzv. rundového kľúča (RoundKey) patriaceho k danej iterácii. Základnou vlastnosťou algoritmu Rijndael je paralelizmus vykonania operácií príslušných k danej iterácii. V rovnakom okamihu je možné spracovávať viaceré byty, riadky a stĺpce konkrétneho stavu. Takisto je možné paralelizovať expanziu kľúča so súčasným behom daného iteračného kroku. Samotná expanzia kľúča má sekvenčný charakter, avšak všetky kľúče možno vypočítať vopred a uložiť do predpripraveného zoznamu, resp. poľa (array) kľúčov.
20.6.
2017
Praktická kryptológia 7
AES
Týmto článkom sa vrátime k teórii a to konkrétne k popisu algoritmu (šifry) Rijndael, ktorý sa stal víťazom súťaže vyhlásenej organizáciou NIST. Algoritmus bol prijatý v roku 2001 vo forme nového štandardu AES (Advanced Encryption Standard), ktorý je podrobne popísaný v publikácii FIPS PUB 197. Tá obsahuje úplný popis šifry – použité matematické operácie, dôvody výberu jednotlivých parametrov a takisto možné spôsoby optimalizácie na 8 a 32-bitových platformách. V našich článkoch si postupne predstavíme tzv. Galoisove teleso, základné matematické operácie, ktoré sú v ňom definované a samotnú štruktúru iteračnej blokovej šifry Rijndael vrátane jej operácií. Teóriu následne aplikujeme v praxi vo forme praktickej ukážky šifrovania/dešifrovania údajov pomocou AES.
20.6.
2017
Praktická kryptológia 6
GnuPG
V tomto článku odbočíme od teoretickej línie seriálu a v krátkosti si popíšeme nástroj na šifrovanie a dešifrovanie údajov, ktorý okrem iného implementuje aj algoritmus DES. Ako už vieme, ide o algoritmus, ktorý bol prelomený a jeho základný variant sa neodporúča používať. Viaceré nástroje ho síce majú vo svojom portfóliu kryptovacích algoritmov, avšak už iba z dôvodu spätnej kompatibility. Základný DES v každom prípade dopĺňajú o jeho variant TDEA nazývaný ako 3DES, ktorý je stále použiteľný.
24.4.
2017
Praktická kryptológia 5
DES, TDEA
V tejto a takisto aj v nasledujúcej časti seriálu si predstavíme prvý kryptografický algoritmus modernej počítačovej doby. Je ním algoritmus DES, ktorý bol prijatý ako štandard v júli 1977. DES je detailne popísaný v publikácii FIPS PUB 46 (Federal Information Processing Standards Publication) vydanej organizáciou U.S. Department of Commerce NIST (National Institute of Standards and Technology). Uvedená publikácia okrem štandardu DES zahŕňa aj jeho variant TDEA (Triple Data Encryption Algorithm), ktorého módy použitia sú popísané v ANSI X9.52. Detailné informácie týkajúce sa inštitútu NIST možno získať z jeho domovskej stránky csrc.nist.gov.
16.3.
2017
Praktická kryptológia 4
História – druhá svetová vojna a povojnové obdobie
Touto časťou seriálu sa priblížime k finále témy, v rámci ktorej sa venujeme histórii kryptológie. V úvode si povieme pár slov o medzivojnovom období. Následne sa zameriame na najvýznamnejšiu etapu formovania kryptografických konštrukcií a to obdobie 2. svetovej vojny a obdobie po skončení oboch svetových vojen až po súčasnosť.
17.1.
2017
Praktická kryptológia 3
História – novovek a prvá svetová vojna
V tejto časti seriálu budeme pokračovať v interpretácii prehľadu histórie kryptológie. Zameriame sa na obdobie novoveku a 1. sv. vojny, z ktorých vyberáme udalosti vedúce k uplatneniu ďalších významných pojmov súvisiacich s kryptografickými konštrukciami.
26.12.
2016
Praktická kryptológia 2
História – predvojnové obdobie
Túto a takisto aj nasledujúce dve časti seriálu sme sa rozhodli venovať stručnému prehľadu histórie kryptológie. Robíme tak preto, lebo práve história dala základ modernému chápaniu tejto vedy. Stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza vývoj kryptografických konštrukcií, priamo súvisí s historickou potrebou utajovania správ, ktorá tu bola od nepamäti. V našich článkoch sa pokúsime uviesť najvýraznejšie míľniky vývoja kryptológie. Formovanie tejto vedy rozdelíme do dvoch časových období: prvým je obdobie predchádzajúce svetovým vojnám a druhým vývoj vo vojnovom a povojnovom období. Je samozrejmé, že v prvopočiatkoch bolo tempo pomalé, no obe svetové vojny a najmä rapídny rozvoj informačných technológií, ktorý sme zaznamenali v poslednom desaťročí, viedol k exponenciálnemu rozmachu bezpečnostných konštrukcií a systémov.
7.12.
2016
Praktická kryptológia 1
Úvod
Na začiatku nového roku Vám prinášame nový seriál, v ktorom sa budeme venovať kryptológii a jej praktickému využitiu. Cieľom seriálu je predstaviť najvýznamnejšie fakty týkajúce sa kryptológie, jej histórie, no najmä jej masívneho vplyvu na súčasný IT svet. Teóriu a matematickú stránku prezentujeme iba v nevyhnutnom rozsahu. Seriál orientujeme najmä na využitie teoretických poznatkov v rámci aplikačného prostredia. Postupne si predstavíme rôzne nástroje, ktoré svojim spôsobom implementujú kryptografické konštrukcie (algoritmy, protokoly, schémy). Dôležité aspekty kryptológie sa pokúsime zostručniť a sumarizovať tak aby sme naplnili stanovený cieľ v rozsahu článkov, ktorý máme k dispozícii. Nebudeme sa venovať programovaniu ale prezentujeme už existujúce aplikácie a nástroje. V článkoch budeme používať pojmy správa = text = údaj, pričom všetky tieto pojmy predstavujú tú istú jednotku spracovávanej informácie. Správa teda môže byť reprezentovaná rôznymi formami, buď ako čitateľný text, ale aj ako obrázok, binárne údaje či rôzne multimédiá (zvuky, videá...). Ľubovolnú z uvedených foriem správy je možné zašifrovať a v zašifrovanej podobe prenášať.
|  |
