Webový server Apache, ktorý sme nainštalovali a spustili v základnej konfigurácii, plánujeme používať na zdieľanie údajov. Východisková konfigurácia však neposkytuje žiadne zabezpečenie dát počas ich transportu a preto ju budeme musieť patrične upraviť. Využijeme pritom služby kryptografie používajúcej verejné kľúče.
|  |
Týmto článkom otvoríme ďalšiu tému, ktorá úzko súvisí so zdieľaním zdrojov. Začneme sa venovať jednému z najelegantnejších a najefektívnejších spôsobov zdieľania údajov nielen v rámci lokálnej počítačovej siete, ale prakticky v rámci celého Internetu.
|  |
V minulej časti seriálu sme si ukázali, akým spôsobom môžeme zabezpečiť prenos údajov medzi klientom a poštovým serverom Postfix. Dnes sa zameriame na niektoré detaily protokolu TLS.
|  |
V tejto časti seriálu sa zameriame na postup zabezpečenia poštového servera Postfix pomocou SMTP autentifikácie a protokolu TLS.
|  |
Spomínam si, že návod na inštaláciu poštového servera Postfix, ktorý som čítal pred pár rokmi, mal približne 50 strán. Inštalácia a konfigurácia servera bola rozpísaná v mnohých bodoch, ktoré som musel chtiac nechtiac prečítať predtým, ako som sa dostal k bodu, v ktorom som ukončil konfiguráciu a spustil server. Dnes je situácia diametrálne odlišná. Server Postfix dokážeme nainštalovať v priebehu niekoľkých minút. Naviac ho dokážeme s ľahkosťou nakonfigurovať tak, aby dodržiaval nami zvolené bezpečnostné pravidlá. V tomto seriály sa venujeme rôznym možnostiam zdieľania zdrojov medzi OS Windows a OS Linux. Používanie poštového servera je pritom jedným z najelegantnejších riešení a práve preto mu venujeme niekoľko častí seriálu.
|  |
V tomto článku ukončíme tému, v ktorej sme sa venovali špecifickému spôsobu pripojenia smartfónu k PC pomocou Ad-hoc WiFi siete. Popíšeme si úpravy konfiguračného súboru wpa_supplicant.conf. Nakoniec vytvoríme funkčné spojenie medzi smartfónom a PC.
|  |
V tomto článku budeme pokračovať v popise špecifického spôsobu pripojenia smartfónu k PC pomocou Ad-hoc WiFi siete. Zameriame sa na postup aktivácie root-ovania.
|  |
V tejto a takisto v nasledujúcich dvoch častiach seriálu si popíšeme špecifický spôsob pripojenia smartfónu k PC pomocou Ad-hoc WiFi siete. Obsah týchto troch článkov bude určený najmä tým, ktorí radi experimentujú a chcú zo svojho smartfónu vyťažiť čo najviac.
|  |
V predošlých dvoch častiach seriálu sme sa zoznámili s nástrojmi OpenSSH a Cygwin. Tie však nebudú použiteľné pokiaľ správne nenastavíme chovanie sa firewallov na oboch komunikujúcich systémoch. Možnosti sú dve: buď zabezpečíme, aby ani na jednom systéme neboli firewally nainštalované (neboli aktívne), alebo ich nastavíme tak, aby zabezpečené spojenie akceptovali.
|  |
V tejto časti seriálu si uvedieme postup inštalácie balíka OpenSSH v rámci OS Linux a OS Windows.
|  |
V niekoľkých na seba nadväzujúcich častiach seriálu sa zameriame na jeden zo zložitejších spôsobov nadviazania spojenia medzi OS Windows a OS Linux. Konkrétne pôjde o realizáciu zabezpečeného terminálového spojenia vrátane zabezpečeného prenosu údajov. Nami zvolený všeobecný prístup možno použiť nielen na riešenie tejto konkrétnej úlohy, ale nami inštalované nástroje môžeme neskôr využiť aj na konfiguráciu iných súčastí operačných systémov.
|  |
Dnešný článok veľmi úzko súvisí s obsahom minulej časti seriálu. Tentoraz sa však zameriame na vzájomné sprístupnenie zložiek medzi dvoma PC s OS Linux.
|  |
V tejto časti seriálu si popíšeme jednoduchý postup sprístupnenia zložky nachádzajúcej sa na počítači s OS Linux pre počítač s OS Windows.
|  |
V tejto časti seriálu si popíšeme jednoduchý spôsob sprístupnenia tlačiarní a multifunkčných zariadení firmy HP, pripojených do ethernet siete. Používatelia OS Windows to majú v drvivej väčšine prípadoch jednoduché - stačí ak použijú inštalačné CD a všetky potrebné ovládače a nástroje sa nainštalujú automaticky. My "Linuxáci" však nemusíme smútiť, naše riešenie nie je až také zložité, ako sa na prvý pohľad zdá.
|  |
Prvá možnosť zdieľania zdrojov medzi OS Windows a OS Linux, ktorú si predstavíme v tomto seriály, je zrejme tou najkomplikovanejšou, avšak ponúka najväčšiu variabilitu a maximálnu voľnosť.
|  |
V okamihu, kedy bol spustený prvý elektronický počítací stroj (počítač), vznikla potreba využívania tohto počítača (jeho zdrojov) viacerými používateľmi. Potreba, alebo skôr nutnosť, súvisela najmä s efektívnosťou a návratnosťou vynaložených financií. Zdroje, ktoré ponúkal počítač, neboli určené pre jedinú osobu. Aj keď bol vtedajší význam zdieľania zdrojov iný, s akým sa stretávame dnes, jeho podstata zostala nezmenená.
|
Marek Sopko pripravuje články pre časopis Infoware od roku 2005, v ktorom bola publikovaná 1. časť seriálu OpenGL v Linuxe.
O rok neskôr začal publikovať jednotlivé časti seriálu Linux súkromne i pracovne. Posledné časti uvedených seriálov boli publikované v roku 2007, resp. v roku 2010.
Nasledovníkom seriálu OpenGL v Linuxe bol seriál Programujeme grafický Engine, ktorého prvé časti boli publikované na konci roka 2007. Posledná časť uvedeného seriálu bola publikovaná v máji 2012.
Ďalším seriálom týkajúcim sa OpenGL bol seriál Programujeme GPU, ktorého prvá časť bola publikovaná na začiatku roka 2011 a posledná časť v decembri 2013.
Prvá časť seriálu Zdieľanie zdrojov medzi OS Windows a OS Linux bola publikovaná v apríli 2012 a posledná časť v decembri 2013.
Ďalšou prácou bol seriál Programujeme pre Android, ktorého prvá časť bola publikovaná vo februári 2014 a posledná v decembri 2016.
V auguste 2015 bola publikovaná prvá časť seriálu Linux súkromne i pracovne v2.0 pričom seriál bol ukončený (prerušený) v septembri 2019 časťou č. 42.
Prvá časť seriálu Praktická kryptológia bola publikovaná v januári 2017 a posledná v decembri 2019.
Na konci roku 2018 som rozšíril svoju spoluprácu s PCRevue v oblasti testovania a recenzií IT komponentov. Prvý článok týkajúci sa kamerového setu bol publikovaný v októbri 2018. Ďalšie recenzie sú obsahom samostatnej časti IT TESTY.
Najnovším seriálom je Python, ktorého prvá časť bola publikovaná v októbri 2019. V januári 2023 som sa začal v rámci seriálu Python venovať kybernetickej bezpečnoti a začali tak vznikať články seriálu Python a kybernetická bezpečnosť.
